fbpx

História značky

História Kovosmaltu

História Kovosmaltu sa začína písať rokom 1906. V tomto roku si podnikateľ Barok zaumienil, vzhľadom na dobrú strategickú polohu Fiľakova, založiť tu firmu Barok a spol. a vybudovať fabriku na výrobu a smaltovanie riadu.

V roku 1908 opustili továreň prvé výrobky smaltovaného riadu. V tomto čase tu bolo zamestnaných 250 robotníkov. Konkurenčným firmám sa podarilo na 10 mesiacov novú fabriku odstaviť a továreň sa napokon stala majetkom budapeštianskej banky. To zabezpečilo dostatok financií na rozšírenie sortimentu vyrábaných výrobkov.
V roku 1911 sa dobudovala zlievareň a koncom nasledujúceho roku bola dokončená stavba novej zinkovne. Počet zamestnancov vzrástol na 700. Znak kohúta začal oboznamovať svet o pracovitosti fiľakovských robotníkov.
Prvá svetová vojna značne ovplyvnila sortiment výrobkov. Výroba sa preorientovala na vojenské objednávky.
V prvom povojnovom roku prešiel závod zo sféry maďarského kapitálu do českého.
V roku 1921 dostal názov „Fiľakovská továrna na smaltované nádobí, kovové zboží a zlévárna“. Roky 1920 a 1921 boli poznačené hospodárskou krízou. Pre nedostatok práce sa prepúšťali robotníci a zrušila sa výroba pozinku a kachlí. V ďalších rokoch však už závod pracoval nepretržite.

 

31. decembra 1927 odkúpila závod pražská akciová spoločnosť Sfinx a fabrika dostala nový názov: „Fiľakovská továreň na smaltovaný tovar SFINX, a. s. Praha“. Tejto spoločnosti patrila až do roku 1939.

Zaviedla sa výroba nových typov sporákov Sfinx a Gamma, hladidiel na drevené uhlie, plechových sudov, váh, kuchynských strojčekov a pod.

Závod dostával veľa objednávok aj zo zahraničia, hlavne na dekorované nádoby, ktorých sa denne expedoval jeden vagón. I napriek tomu, že v rokoch 1928 a 1929 sa už vyskytli náznaky blížiacej sa svetovej krízy, fiľakovská fabrika svoju výrobu rozvíjala a zvýšila aj počet zamestnancov až na 1400.
13. septembra 1930 továreň navštívil T. G. Masaryk.
 

V roku 1932 sa závod rozšíril o drevospracujúce prevádzky.
Roku 1933 zamýšľalo vedenie smaltárskej akciovej spoločnosti výrobu vo Fiľakove zastaviť, odmontovať zariadenie a odviesť ho do Mostu (ČR). Dôvodili to vysokými nákladmi na cestovné a tým, že väčšina produkcie závodu okrem exportu ide do Čiech a na Moravu. Proti tomuto rozhodnutiu sa postavili všetci robotníci. Po tomto nátlaku robotníkov vedenie akciovej spoločnosti rozhodlo ponechať závod i naďalej vo Fiľakove a vymohlo od štátu zľavu dopravného až 33%. Závod rozšíril výrobu o chrómované výrobky, vodovodné armatúry, kúpeľňové kachle, pozinkované vane, plynové a parné armatúry.
V roku 1934 dosiahol stav 2000 pracujúcich.
Rok 1935 bol v znamení vojenskej výroby a prípravy na svetovú vojnu.
V noci 27. júla 1938 vypukol v závode veľký požiar, ktorý zničil 70% objektov.

Vedenie trustu Sfinx dostalo od poisťovne náhradu, ale aj tak bola obnova bývalých poschodových dielní pre nedostatok investičných prostriedkov nemožná.
Po nástupe fašizmu a po mníchovskom diktáte roku 1939 bol závod včlenený do zväzku Magyar Királyi Állami Vas – acél és gépgyárak a dostal názov Füleki zománc-edény – Fémárúgyár és Vasöntöde.
Výroba sa zvyšovala, pretože maďarský trh priam zasypával objednávkami fiľakovskú továreň.
Rok 1940 bol poznačený 2. svetovou vojnou. To sa odzrkadlilo aj vo výrobnom programe.
V rokoch 1941 – 1942 už vojenská výroba prevyšovala civilnú.
V rokoch 1943 – 1944 rapídne stúpa výroba vojenských dodávok. Počet robotníkov dosahuje stav 4400. V decembri 1944 nariaďujú fašisti demontáž dôležitých strojov a zariadení a ich odvoz do Nemecka. Vytvorené ilegálne hnutie na záchranu fabriky ukrylo dôležité stroje a namiesto nich boli naložené do vagónov podobné súčiastky zo šrotu.
Po oslobodení Fiľakova závod začal už o niekoľko dní pracovať. Prvý názov po  oslobodení bol Fiľakovské priemyselné závody a. s., ktorý sa po znárodnení v roku 1945 zmenil na „Slovenské závody na smaltovaný a železný tovar, n. p.“. Sortiment, ktorý sa začal vyrábať bol široký a počet zamestnancov dosahuje 4000 osôb.
1. júla 1946 sa odčleňuje drevovýroba a vytvára sa samostatný závod „Drevoindustria“, neskôr „Mier“. V časti Kovo ostáva pracovať 2500 zamestnancov.
V roku 1948 sa po reorganizácii československého priemyslu vytvoril národný podnik s názvom „Kovosmalt“. Závod patril priamo pod správu Ministerstva všeobecného strojárstva.
V roku 1958 závodu prezident udelil Rad republiky za vynikajúce úsilie pri budovaní Československa.
V roku 1982 bol podnik začlenený do združenia Kovový tovar so sídlom v Trnave (SR). Po ďalšej reorganizácii československého priemyslu sa stal súčasťou výrobnohospodárskej jednotky Omnia so sídlom v Bratislave (SR). 
 

THORMA vo Fiľakove

Po zmene režimu v roku 1992 prechádza výroba varných a vykurovacích zariadení do spoločného podniku T+O Výroba, s. r. o., čo bol spoločný podnik THORMA a Omnie.
V roku 1994 po vystúpení Omnie zo spoločnosti vzniká spoločnosť THORMASMALT, s. r. o..
1. júla 1998 napokon prechádza výrobná časť pod komanditnú spoločnosť THORMA Výroba, k. s..
V roku 2000 THORMA Výroba, k. s., zaviedla systém manažérstva kvality EN ISO 9002, ktorý od roku 2003 prispôsobila požiadavkám EN ISO 9001:2000.
Od roku 2002 má zavedený aj systém environmentálneho manažérstva podľa EN ISO 14001.